Viete, že si toho moja maminka so mnou už veľa užila?!
Začalo to v tehotenstve... pokračovalo pôrodom, kedy som jej dal tiež pekne zabrať - až musela chúďatko dostať transfúzie krvi...
Napokon v pondelok 24. novembra, keď už sme boli doma, si pre nás musela prísť sanitka. Maminka totiž začala silno krvácať... Nasledovali ďalšie zákroky... A tak som i ja musel zostať opäť v nemocnici. Najhoršie na tom bolo, že som nemohol byť s maminkou na jednej izbe, ale o 3 poschodia nižšie. Navyše mi maminkine mliečko, ktoré mi tak veľmi chutí, zamenili na pár dní za nejaké umelé, kedže maminka dostávala veľa liečikov...
Ešteže to už máme všetko za sebou a môžeme byť všetci opäť spolu!
V nemocnici mi veľmi chýbal aj môj tatinko. Ten nás ale chodieval skoro každý deň navštíviť a vždy nám i niečo pekné doniesol. Maminka ho tu - v mojej nemocničnej izbičke - so mnou na pamiatku pofotila...
Tatinovi bolo v tom čase doma samému smutno a tak sa vybral na víkend do Pezinka (odkiaľ pochádza) navštíviť svojich príbuzných. Pri tej príležitosti sa vybral aj moje narodenie so svojimi kamarátmi športovo osláviť. Musím prezradiť, že na bowlingu všetkých svojich kamošov nabil! :)