Tak už konečne nie som pohanča (31.01.2009)

Krst už mám za sebou...  

Zvládol som to bez plakania :) Veď som ani nemohol, keď mi tak pekne spieval zbor z kostola Sv. Cyrila a Metoda. Touto cestou by som sa rád poďakoval spevokolu i všetkým, ktorí sa prišli pozrieť na tento môj veľký okamih...

kliknutím na fotku spustíte prezentáciu

kliknutím na fotku spustíte prezentáciu

Na koho sa viac podobám?

Na maminu???

kliknutím na fotku spustíte prezentáciu

Alebo na tatina???

kliknutím na fotku spustíte prezentáciu

???

Zopár mojich fotečiek :)

kliknutím na fotku spustíte prezentáciu

Moje prvé Vianoce :))

A už sú tu Vianoce. Ešte neviem, čo to presne znamená... ich význam a pôvod sa vraj dozviem, keď budem o trošičku väčší. Teraz sa mám podľa slov maminky a tatinka tešiť na tisíce svetielok, krásnu výzdobu, koledy, tie najsladšie koláčiky, tú najlepšiu kapustnicu a na darčeky, ktoré mi so stromčekom a Betlehemom Ježiško prinesie :)

Tu si prezrite fotky z mojich prvých Vianoc... 

kliknutím na fotku spustíte prezentáciu

Už teraz sa teším na tie ďalšie Vianoce! Vtedy určite nezostanem iba pri maminkinom mliečku, ale ochutnám zo všetkého, čo bude prestreté na vianočnom stole :)

A ak budem poslúchať (čo by pre mňa nemal byť žiaden problém), dostanem vraj od Ježiška ešte viac darčekov :)

Na 1. sviatok vianočný som išiel na moju prvú návštevu - k mojej babulke a dedkovi. Tu som sa konečne osobne zvítal aj s mojim strýkom Dávidom. S ním mi bolo taaak dobre - na jeho brušku som hneď zaspinkal :)

kliknutím na fotku spustíte prezentáciu

Moje prvé kočíkovanie (6.december 2008)

Po dlhom čase strávenom v nemocnici  som sa potreboval nadýchať čerstvého devínskeho vzduchu. Pozrite sa akí boli moji rodičia pyšní, keď ma mohli kočíkovať...

kliknutím na fotku spustíte prezentáciu

No a na druhý deň som bol už konečne aj v kostolíku...

kliknutím na fotku spustíte prezentáciu

Už nebudem pohanča :)

8 dní strávených opäť v nemocnici

Viete, že si toho moja maminka so mnou už veľa užila?! 

Začalo to v tehotenstve... pokračovalo pôrodom, kedy som jej dal tiež pekne zabrať - až musela chúďatko dostať transfúzie krvi... 

Napokon v pondelok 24. novembra, keď už sme boli doma, si pre nás musela prísť sanitka. Maminka totiž začala silno krvácať... Nasledovali ďalšie zákroky... A tak som i ja musel zostať opäť v nemocnici. Najhoršie na tom bolo, že som nemohol byť s maminkou na jednej izbe, ale o 3 poschodia nižšie. Navyše mi maminkine mliečko, ktoré mi tak veľmi chutí, zamenili na pár dní za nejaké umelé, kedže maminka dostávala veľa liečikov... 

Ešteže to už máme všetko za sebou a môžeme byť všetci opäť spolu! 

 

V nemocnici mi veľmi chýbal aj môj tatinko. Ten nás ale chodieval skoro každý deň navštíviť a vždy nám i niečo pekné doniesol. Maminka ho tu - v mojej nemocničnej izbičke - so mnou na pamiatku pofotila...

Pozri fotky / View pics

Tatinovi bolo v tom čase doma samému smutno a tak sa vybral na víkend do Pezinka (odkiaľ pochádza) navštíviť svojich príbuzných. Pri tej príležitosti sa vybral aj moje narodenie so svojimi kamarátmi športovo osláviť. Musím prezradiť, že na bowlingu všetkých svojich kamošov nabil! :)

Pozri fotky / View pics

Moje prvé dni doma (19. - 20.12.2008)

Moje prvé dni doma boli vynikajúce.

Prišla ma pozrieť babulka i babina. Obe sa už nevedeli dočkať, kedy ma prvýkrát vystískajú. 

V nemocnici ma mohli totiž pozorovať iba za sklom... 

Pozrite sa, ako si ma počas ich návštevy užili. 

Pozri fotky / View pics

Aha, ako mám rád húpanie!

Keď som hladnučký, tak by som si aj ručičky spapkal...

No a asi najradšej mám kupkanie... teda hlavne moji rodičia, nakoľko sa pri ňom poriadne unavím a potom tvrdo zaspinkám :)

Konečne doma :)) (18.11.2008)

Dnes po 14-tej som mohol ísť konečne domov. Tatino a dedulko sa už nemohli dočkať. 

Po posledných vybavovačkách v nemocnici si ma tatino dal do vajíčka a môj dedulko nás všetkých odviezol domov. Bola to moja prvá jazda autíčkom. Dedulko sa jej i trošičku bál - vedel totiž, že bude viesť mňa - ten najväčší poklad na svete... Cestu do Devínskej Novej Vsi zvládol však lepšie ako Schumacher :) 

Inak, moj tatinko sa na mňa už taaaak tešil... pozrite si fotky a uvidíte to krásne prekvapko, ktoré na moje privítanie po večeroch pripravoval. Mamimke z lásky zas venoval krásnu kytičku...

Pozri fotky / View pics

Moje posledné dni v nemocnici (16. - 17.11.2008)

Tu by som vám chcel ukázať ako to u nás v nemocnici na novorodeneckom oddelení vyzerá. Som na izbe s ďalšími asi 20 bábätkami - pekne spolu si tu mrnčíme a plačkáme:) Veď sa môžete sami presvedčiť, že neklamem...

Zatiaľ sa o nás zväčša starajú sestričky, nakoľko sú naše maminy ešte priveľmi vyčerpané. 

Už sa neviem dočkať, kedy ma príde opäť pozrieť mamina. Chúďatko ledva chodí... ale vždy sa na mňa veľmi teší. Vraví, že som pre ňu tým najsilnejším liekom proti bolesti - stačí že sa na mňa pozrie a hneď sa cíti zdravá ako rybička.  

Medzi 13-tou a 17-tou hodinou sú tu u nás navštevné hodiny. Na tie sa vždy veľmi teším. Ocino sa totiž stále chodí na mňa pozerať. Fotí ma ako najväčšiu Hollywoodsku hviezdu a nevie sa na mňa vinadívať. 

Pozri fotky / View pics

2. deň na svete: konečne s maminou :)

Pozri fotky / View pics

Video spoza skla...

14.11.2008: 2,5 hodiny po narodení

1. deň na svete: 2,5 hodiny po narodení

Už som okupkaný... a stihol som sa stretnúť už aj s ostanými kamarátmi. Len maminka ma žiaľ ešte nemohla prísť pozrieť... dúfam však, že čoskoro príde...

Pozri fotky / View pics

1. video: 14.11.2008, 13 minút po narodení

1. deň na svete: 14. novembra 2008, 7 minút po narodení

Už som konečne na svete!!!
Aj keď s dvojdňovým meškaním, nakoľko sa mi v maminkinom brušku tak páčilo.

Narodil som sa presne 14. novembra 2008 o 13:55 a moje miery sú: 54cm a 4070g. Ako vidíte, som poriadny chlapisko. Ešteže pomáhal mojej mamine pri pôrode aj tatino.


Pozri ďalšie fotky / View pics

V deň keď som sa narodil bolo v nemocnici na Antolskej veľmi rušno - narodilo sa totiž so mnou ďalších 15 detí (možno to bolo spôsobené aj tým, že noc pred tým bol spln mesiaca :)
A viete vy vôbec koho som na tomto svete uvidel ako prvého? Prezradím vám: bol to svalnáč pán doktor Oravec, ktorý sa musel poriadne spotiť, kým ma - tak ako v rozprávke "Ťahal dedko repku" - doslova vytiahol na tento svet. Bez jeho pomoci by som to určite nezvládol. Ešteže ho mám...

Pozri ďalšie fotky / View pics

3D ultrazvuk 28.07.2008

V piatok 25.07.2008 som mojej maminke a tatinkovi prezradil jedno velikánske tajomstvo: SOM CHLAPEC!!!
O tri dni neskôr som im toho ukázal aj viac: ručičky, nožičky a najmä tváričku, na ktorú boli tak veľmi zvedaví. V 25. týždni tehotenstva som už mal 762 gramov. V tomto trende priberania budem určite ďalej pokračovať - musí byť predsa zo mňa veľký chlap, veď sa na mňa pozrite!!!



Na koho sa podobám?